Sviatok Povýšenia sv. Kríža sme oslávili slávnostnou sv. omšou, ktorá sa konala 14. septembra 2023 pri obnovenej kaplnke Nanebovstúpenia Pána na Smolenickej Kalvárii. Prítomní veriaci mali v príjemnom prírodnom prostredí možnosť uvažovať nad významom kríža, ktorého povýšenie patrí medzi najstaršie sviatky v cirkevnom kalendári. Miestny správca farnosti Vdp. Milan Červeňanský vo svojej homílii veriacim zdôraznil najmä skutočnosť, že kríž je symbolom najväčšej lásky a s ňou spojenej obety, je spomienkou na Ježiša Krista – Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorý svojou smrťou zmieril ľudstvo s Otcom a otvoril ľuďom cestu spásy. Zúčastnení veriaci sa po skončení slávností rozchádzali povzbudení slovom, ale aj príkladom mnohých, najmä však tých, ktorí na toto miesto putovali či už s nejakou bolesťou alebo iným „životným krížom“.
Tento sviatok patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Podnetom k ustanoveniu tohto sviatku boli tri historické udalosti:
• nájdenie sv. kríža Pánovho sv. Helenou v 4. storočí.
• vysviacka baziliky na Golgote a následné vyzdvihnutie kríža pred bazilikou.
• navrátenie tohto kríža z Perzie v 7. storočí.
Nájdenie kríža sv. Helenou si Cirkev pripomínala 3. mája. Tento sviatok bol zrušený v roku 1960, ale prežilo požehnávanie krížov, ktoré majú byť zasadené do viníc, alebo polí. Helena, sa narodila okolo roku 250. Bola slúžkou a krčmárkou v hostinci v Drepane Bithynii. Tam si ju všimol Constantinus Chlorus a jej krása ho tak očarila, že napriek stavovskému rozdielu si ju zobral za zákonitú manželku. Helena mu dala syna Konštantína, ktorý sa stal neskôr cisárom.
Legenda vraví, že roku 326 prišla sv. Helena do Jeruzalema a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám na Golgote. Pritom našli jamu s troma krížmi. Keďže sa nedalo určiť, ktorý z troch krížov patril Ježišovi, nájdené ostatky troch krížov priložili postupne k telu istej chorej ženy. Po priložení Kristovho kríža chorá žena ozdravela, a to bol dôkaz, že práve na tomto kríži zomrel Kristus. Patriarcha Makarios potom šiel aj s krížom na Golgotu, kde bolo drevo kríža vyzdvihnuté k verejnej úcte.
13. septembra r. 335 sa konala slávnostná posviacka Konštantínovej Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva sv. kríža.
13. septembra vznikla aj pobožnosť Krížovej cesty. Bolo to v roku 1224 sv. František sa utiahol do samoty na hore Verna neďaleko Arezza. Tam sa postil, rozjímal a usiloval sa čím užšie spojiť s trpiacim Vykupiteľom. Tu sa mu ráno 14. septembra, na sviatok Povýšenia sv. Kríža, zjavil ukrižovaný Kristus v podobe okrídleného serafína a vtlačil mu do tela znaky svojich rán – stigmy. Bol to prvý známy prípad stigiem v dejinách Cirkvi. Krvavé znaky Kristovho utrpenia boli viditeľné na Františkových rukách, nohách a boku tak za jeho života, ako aj po jeho smrti. Keďže boli mnohorako overené a nebolo možné o nich rozumovo pochybovať, Cirkev im čoskoro po Františkovej smrti dala miesto aj v liturgickej úcte.
