Drahí bratia a sestry,
je dobre známe, ako si predovšetkým mladí ľudia dnes berú úvery hlavne na bývanie. Zadĺžiť sa na 20-30 rokov nie je maličkosť a k tomu ešte sa pridá aj neistota, či budeme mať vhodnú prácu, aby sa to mohlo splácať. Vieme dobre, že dlh voči banke treba splatiť, banka nám dlh neodpustí. Aj dlhy voči svojim priateľom treba splácať, podľa pravidla: „Priatelia buďme a dlhy si plaťme.“
Božie slovo nám dnes hovorí o veľkom dlhu, ktorý mal jeden sluha voči svojmu kráľovi. Ale dlžoba desaťtisíc talentov bola jednoducho nezaplatiteľná. A pán sa nad sluhom zľutoval…. Toto nám pripomína veľkú pravdu, ktorá v dejinách spásy má centrálne miesto. Pretože tu ide o nás hriešnikov. Urážka na počiatku ľudstva bola taká veľká, že nebolo ju možné inak odčiniť, len tým, že Boh vydal za nás svojho Syna, ktorý zaplatil svojmu Otcovi za nás svojou krvou. Boh sa nad nami teda zľutoval, tak ako sa pán zľutoval na tým sluhom, ktorý nemal skadiaľ vrátiť. A túto nesmierne veľkú obetu, ktorú Ježiš Kristus vykonal za nás vinníkov, si pripomíname vždy pri sv. omši. Pri sv. omši sa totiž sprítomňuje obeta kríža. Nie nová, ale tá istá obeta. A čo my? Pravidelnou účasťou na sv. omši vyjadrujeme svoju vieru v trojjediného Boha a vyjadrujeme touto účasťou aj to, že sme vďační Bohu za jeho vykupiteľskú lásku. Dávame tým najavo, že nás to zaujíma, čo urobil pre nás Ježiš. Naopak tí, čo nechodia do kostola dávajú najavo, že ich Ježišova láska, s ktorou sa obetoval na kríži, nezaujíma. Ak povieme dobrému lekárovi, ktorý nás operoval, že nás to nezaujíma, čo urobil pre nás, bolo by to nevďačné. Myslím, že takí sa ani nenájdu, pretože všetci sú vďační dobrému lekárovi za záchranu života. Ale veľa sa nájde takých a žiaľ ich počet sa zvyšuje, čo sú nevďační Bohu a nezaujíma ich, čo Boh vykonal pre nás. Božie milosrdenstvo je nesmierne veľké a je nekonečné, Boh nám odpustil pre obetu svojho milovaného Syna.
Bratia a sestry, a ako sa máme správať k svojim blízkym, keď sú nám niečo dlžní? Aj my máme odpúšťať. Tu však nejde len o peniaze, ale celkovo tu ide o to, aby sme neprechovávali v sebe hnev a dokázali odpustiť svojmu blízkemu. O čo tu však má ísť? Môže tu ísť o čas. Niekto nám dlhuje čas, nezastaví sa, vyhýba sa nám a my máme chuť sa hnevať. „Nezastaví sa u mňa, nemá čas“, tak si posťažujeme možno. Odpúšťajme. Odpúšťajme vždy a v každej okolnosti. Sv. Pavol píše: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom a nenechávajte miesto diablovi.“ To znamená, že neprechovávajme v sebe hnev. Sv. Otec František hovorí, že Boh sa neunaví v odpúšťaní. On nám vždy odpúšťa, keď ho prosíme.
Keď istý muž v stredných rokoch zakúsil obrátenie vo svojom živote, nevedel veľa povedať o Ježišovi, v ktorého uveril. To obrátenie mu niekto vymodlil. A jeho priatelia hovoria mu. „Počuj, obrátil si sa, zmenil si svoj život k lepšiemu, tak nám niečo povedz o Bohu a o Ježišovi. Ten muž veľa nevedel povedať, vedel len základné ponaučenia na úrovni malých detí. A tak hovorí: „Neviem veľa teórie, ale viem jedno. Pred pár rokmi som pil, bil som svoju ženu aj deti a keď som mal prísť domov, báli sa ma. Mal som dlhy a bol som veľmi nervózny. Teraz je to všetko iné. Prestal som piť, žena a deti sa tešia na mňa, keď prídem z práce, nemám dlhy a prežívam pokoj. Toto pre mňa urobil Ježiš Kristus. A ja dnes viem, že veriť a žiť ako nám káže, sa oplatí.“ Tento muž zakúsil Božie odpustenie i odpustenie od svojej manželky. Aj on odpúšťal a žil úprimne svoje kresťanstvo. Keď mladý kňaz rozmýšľal, čo povedať mladomanželom, jedna stará veriaca žena mu hovorí: „Povedzte im, aby si stále odpúšťali.“
Odpustiť, znamená zabudnúť na bôle a krivdy, odpustiť znamená pozrieť sa očami lásky na svojho blížneho. Odpustiť, znamená neprechovávať v sebe hnev. „Hnev a nenávisť – obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža, čítame dnes v prvom čítaní. Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu! Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku.“ A pri sv. omši i preukazujeme to sympatické gesto: „Pokoj a bratská láska, nech je medzi nami.“ Nech je to vždy tak i v našom živote a pričiňme sa o ten pokoj. Amen.