***
Veľadôstojný pán farár, ctení bratia a sestry,
kedysi ma zaujala pekná myšlienka, že „keď kňaz odchádza z farnosti, spolu s ním odchádza aj kus nášho srdca.“
I keď vieme, že nevyhnutnou súčasťou povolania kňaza sú aj zmeny pôsobiska počas jeho pozemskej služby, predsa nás dnes okrem pocitu vďačnosti napĺňa aj pocit smútku.
Za tie takmer tri roky, prežité medzi nami, ste v ľuďoch zanechali svoje stopy. V niekom možno len nepatrné, v iných hlbšie, a niektorým z nás ste sa okrem duchovného otca zároveň stali aj bratom.
Boli ste súčasťou nášho života, zvykli sme si na Vašu prítomnosť, na Váš hlas, úsmev, i na ten kúsok cesty, ktorou nám Pán Boh doprial kráčať spoločne. Človek si najviac uvedomuje hodnotu toho, čo má, práve vo chvíli, keď to stráca. Toto uvedomenie dnes dostihlo aj nás, a zdá sa nám, že prišlo akosi veľmi rýchlo.
Do Smolenickej farnosti ste prišli od 1. júla 2021. V neľahkom období, poznačenom obmedzeniami postkovidových opatrení, Vás zasiahla aj náhla a nečakaná smrť milovanej mamy v novembri 2021. Napriek tejto pre Vás ťažkej situácii ste s Božou pomocou dokázali vykonávať všetky zverené úlohy, a Vaša odovzdanosť a dôvera v Boha boli pre nás povzbudením.
Ste kňazom, ktorého namiesto zviditeľňovania definuje skôr práca v ústraní a v tichosti, a jej výsledky sú viac ako očami viditeľné vnímavým srdcom. Nemožno nespomenúť najmä Váš úprimný záujem o starších ľudí, seniorov, ktorým ste pravidelne, ochotne a obetavo vysluhovali sviatosť zmierenia a prinášali Eucharistiu.
Pripravovali ste deti na prvé sväté prijímanie, aj mladých ľudí na prijatie sviatosti birmovania. Na ich ceste k hlbšiemu prežívaniu viery ste im otvárali obzory, o ktorých možno ani nevedeli, že existujú, a že môžu byť určené práve im.
Z Vašich homílií si popri iných hodnotných myšlienkach zapamätáme aj príbeh o chlapcovi, ktorý poskladal najkrajšiu modlitbu z písmen abecedy. Príbeh o mužovi, ktorý na poslednom súde predstúpil pred Pána s rukami od piesku, či príbeh chorého dievčatka, vďaka ktorému jej brat spoznal, koľko stojí zázrak.
Milý náš duchovný otec, sprevádzali ste nás v našich radostiach i bolestiach, boli ste pri krste detí i nad hrobom zosnulých, s nevšednou ochotou ste spovedali, a taktiež nám zostanú v pamäti výlety s deťmi, farské púte, sväté omše na Zárubách či na Deň rodiny.
Ťažko sa hľadajú slová vďačnosti za všetku námahu a starostlivosť, ktorú ste nám preukazovali. Nech ten kúsok z Vás, ktorý tu po Vás zostane, zostane v našich srdciach navždy. V novej farnosti Vám prajeme a vyprosujeme najmä Božie požehnanie, potrebné zdravie, a taktiež veľa vytrvalosti, ale aj radosti vo Vašom povolaní.
Smolenice, 25. 2. 2024
