Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby. Vhodný čas na prijatie svätého pomazania nastáva vtedy, keď sa veriaci začína ocitať v nebezpečenstve smrti pre chorobu alebo starobu. Kresťan môže prijať sväté pomazanie zakaždým, keď upadne do ťažkej choroby, a takisto aj vtedy, keď ho už prijal, ale zdravotný stav sa mu zhorší. Sviatosť pomazania chorých môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. Na jej udelenie používajú olej posvätený biskupom alebo, v prípade potreby, kňazom, ktorý sviatosť vysluhuje. Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade). Toto pomazanie sprevádza liturgická modlitba vysluhujúceho kňaza, ktorou vyprosuje osobitnú milosť tejto sviatosti.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky.
— spojenie chorého s Kristovým utrpením;
— posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
— odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
— navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
— prípravu na prechod do večného života.
Individuálne vysluhovanie sviatosti
Sviatosť pomazania chorých vysluhuje kňaz v dome chorého. O túto duchovnú službu môžu požiadať príbuzní na farskom úrade osobne alebo telefonicky.
Ak sa sviatosť udeľuje chorému doma, je potrebné pripraviť na stôl biely obrus, kríž a dve horiace sviece. Kým príde kňaz, odporúča sa zotrvávať v modlitbe pri chorom. Kňaza je potrebné ohlásiť čo najskôr, kým je pacient ešte pri vedomí, aby mohol prijať aj svätú spoveď i viatikum. Taktiež duchovný rozhovor s kňazom môže byť povzbudením a posilou pre chorého.
Spoločné vysluhovanie sviatosti
Spoločne sa vysluhuje sviatosť pomazania chorých raz do roka a to podľa uváženia miestneho kňaza, či už na spomienku Panny Márie Lurdskej /11. februára – vtedy je Svetový deň chorých/, alebo pred Veľkou nocou počas svätej omše (presný termín sa ohlási v nedeľných farských oznamoch). Vtedy ju môžu prijať všetci starší ľudia (nad 60 rokov) alebo mladší, ktorí sa pre vážnu chorobu ocitli v nebezpečenstve.