Súčasný farský kostol Narodenia Panny Márie je situovaný na návrší nad obcou medzi výsadbou starých a vzácnych líp. Najstaršie z nich majú vek vyše 350 rokov a boli vysadené pri rozsiahlej prestavbe kostola v polovici storočia. Okolo kostola sa vinie zvyšok pôvodného kamenného opevnenia, ktoré je v dnešnej dobe z južnej strany doplnené o neslohové prvky z 20. storočia. V okolí presbytéria a pri južnom vstupe do lode sa nachádzajú staré náhrobné kamene a platne pochádzajúce z polovice 17. storočia. Niektoré z nich patria farárom, ktorý pôsobili v minulosti vo farnosti. V juhovýchodnom rohu opevnenia je postavená kaplnka zasvätená svätému Michalovi. Jedná sa o dvojpodlažný objekt tzv. karner, ktorého spodná časť slúžila ako miestnosť, kde v minulosti ukladali kosti nájdené na cintoríne.
Donedávna sa predpokladalo, že kostol Narodenia Panny Márie má istý pôvod a presné datovania (západný portál, nápis na víťaznom oblúku), ktoré ho kládli do rozmedzia rokov 1642 – 1644. Dnes vieme, že tieto roky ohraničujú rozsiahlu prestavbu, ktorú iniciovali a donačne zabezpečovali Gabriel Erdödy a jeho manželka Mária Pálffyová. Pri obnove exteriéru kostola sa potvrdilo to, čo už dávnejšie na niektorých miestach nabádalo na skorší, stredoveký pôvod stavby (trojboký záver presbytéria, okosenie víťazného oblúka, podokenná bankálová rímsa, odstupňované oporné piliere na presbytériu, nápis v gotickej minuskule na jedno zo zvonov). Pri obnove exteriéru a pamiatkovom výskume objektu sa našli torzá zamurovaných gotických okien na presbytériu. Dochovali sa však iba fragmenty špaliet s pôvodnou sieťovou polychrómiu. Po prestavbe do súčasnej podoby grófom Gabrielom Erdődy s manželkou Máriou Pálfi ovou bol kostol posvätený v roku 1647, v prvú nedeľu po Vianociach, čo pripadá na 29. decembra 1647. V listine o posvätení kostola sa píše (v preklade z latinčiny): 1647, dňa 29. decembra, Ja Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, som posvätil kostol a tento oltár, k úcte Narodenia Panny Márie, Matky, a do neho vložil relikvie svätých martýrov Ignáca, Donáta a Fortunáta, a udelil každému jednému v Kristu veriacemu, ktorý navštívi tento kostol odo dneška až do jedného roka a v deň výročia tohto posvätenia štyridsaťdňové odpustky podľa zvyčajnej cirkevnej formy. Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, vlastnou rukou.
Kostol je budovaný ako jednoloďová pozdĺžna stavba s presbytériom. To je ukončené trojbokým záverom. Masívna veža je vstavaná do západnej štítovej fasády. Je ukončená dvojitou cibuľovou strieškou vo vrchole s byzantským krížom. Vo veži sa nachádzajú celkovo štyri zvony. Jeden pôvodný gotický z 15. storočia a tri nové z roku 1930, ktoré uliali bratia Fischerovci z Trnavy. Celkovo je charakter výzdoby exteriéru ešte renesančný. Môže za to najmä malá profilácia a perforácia masívnych a vysokých stien. Hlavný západný portál spolu s oknami s polkruhovým nadpražím a južným portálom pochádzajú z prvej polovice 17. storočia. Polkruhové okná na lodi a presbytériu sú zdobené klenákom a hlavicami s diamantovým rezom. Pod valbovou strechou na lodi a v presbytériu lemuje steny plastická, bohato profi lovaná korunná rímsa. V minulosti sa v týchto miestach nachádzala plošná korunná rímsa, ktorá 
bola v prvej vývojovej etape (17. storočie) zdobená dekoračnou výzdobou s vypuklými sivomodrými zrkadlami.
V neskoršej barokovej etape sa tu nachádzal nápisový pás. Západný vstupný portál má nielen vysokú umeleckú ale aj historickú výpovednú hodnotu, pretože uvádza datovanie, ktoré sa viaže k prestavbe kostola. Je tvorený dvojicou pilastrov, ktoré nesú rozlomený štít vo vrchole ukončený dvoma píniovými šuškami a archivoltou. Strednú časť štítového poľa vypĺňajú erby rodiny Erdödy a Pálffy na oválnych poduškách. Na architráve je vytesaný nápis: „AD MAIOREM DEI GLORIAM ET NATIVITATIS BEATÆ MARIÆ VIRGINIS HONOREM ANÓD 1644“. Čo v preklade znamená: „Na väčšiu česť a slávu Božiu a ku cti narodenia preblahoslavenej Panny Márie. Roku Pána 1644.“ Kostol postupne prechádzal rôznymi úpravami v exteriéri a interiéri.
V sedemdesiatych rokoch 17. storočia dala Barbora Ladániová postaviť kaplnku Bolestnej Panny Márie pri južnom vstupe do kostola. V 18. storočí si rodina Pálffyovcov pristavala k severnej stene presbytéria oratórium z ktorého mali možnosť sledovať bohoslužby. Z tohto obdobia pochádza aj baroková mreža zdobiaca okno smerujúce do svätyne. Z 19. storočia sa v oratóriu zachovali flámované kachle z dielne rodiny lošonského hrnčiara a kachliara Antona Országha.
Ranobarokový bohato zdobený interiér kostola tvorený loďou a presbytériom je navzájom prepojený masívnym víťazným oblúkom. Celý priestor je zjednotený valenou lunetovou hrebienkovou klenbou zdobenou dekoratívnymi štukovými obrazcami (kvadrilobmi) pokrytými vajcovcom, perlovcom a listovcom. Podobná výzdoba z toho istého obdobia (aj keď plastickejšia) sa nachádza v oratóriu klariského kostola v Trnave a sakristii kostola trnavských františkánov. Pôvod Najstaršie uchované písomné záznamy o Smoleniciach pochádzajú z polovice 13. storočia. Smolenice ako Villa Solmus sa spomínajú v úradnej listine Bela IV. z roku 1256 o donácii obce Boleráz trnavským klariskám. V tom čase patrili Smolenice grófom z Pezinka a Svätého Jura. V roku 1291 sa po prvýkrát spomína aj smolenický kostol, ktorý nesie v stredoveku frekventované patrocínium Panny Márie. Naproti tomu fara ako taká sa spomína až roku 1390 pod názvom Lenstorf a v roku 1397 pod názvom Szomolány. 
Súčasný farský kostol Narodenia Panny Márie je situovaný na návrší nad obcou medzi výsadbou starých a vzácnych líp. Najstaršie z nich majú vek vyše 350 rokov a boli vysadené pri rozsiahlej prestavbe kostola v polovici 17. storočia. Okolo kostola sa vinie zvyšok pôvodného kamenného opevnenia, ktoré je v dnešnej dobe z južnej strany doplnené o neslohové prvky z 20. storočia. V okolí presbytéria a pri južnom vstupe do lode sa nachádzajú staré náhrobné kamene a platne pochádzajúce z polovice 18. storočia. Niektoré z nich patria farárom, ktorý pôsobili v minulosti vo farnosti. V juhovýchodnom rohu opevnenia je postavená kaplnka zasvätená svätému Michalovi. Jedná sa o dvojpodlažný objekt tzv. karner, ktorého spodná časť slúžila ako miestnosť, kde v minulosti ukladali kosti nájdené na cintoríne. Donedávna sa predpokladalo, že kostol Narodenia Panny Márie má istý pôvod a presné datovania (západný portál, nápis na víťaznom oblúku),
ktoré ho kládli do rozmedzia rokov 1642 – 1644. Dnes vieme, že tieto roky ohraničujú rozsiahlu prestavbu, ktorú iniciovali a donačne zabezpečovali
Gabriel Erdödy a jeho manželka Mária Pálffyová. 
Pri obnove exteriéru kostola sa potvrdilo to, čo už dávnejšie na niektorých miestach nabádalo na skorší, stredoveký pôvod stavby (trojboký záver presbytéria, okosenie víťazného oblúka, podokenná bankálová rímsa, odstupňované oporné piliere na presbytériu, nápis v gotickej minuskule na jednom zo zvonov). Pri obnove exteriéru a pamiatkovom výskume objektu sa našli torzá zamurovaných gotických okien na presbytériu. Dochovali sa však iba fragmenty špaliet s pôvodnou sieťovou polychrómiu. Po prestavbe do súčasnej podoby grófom Gabrielom Erdődy s manželkou Máriou Pálfi ovou bol kostol posvätený v roku 1647, v prvú nedeľu po Vianociach, čo pripadá na 29. decembra 1647. V listine o posvätení kostola sa píše (v preklade z latinčiny): 1647, dňa 29. decembra, Ja Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, som posvätil kostol a tento oltár, k úcte Narodenia Panny Márie, Matky, a do neho vložil relikvie svätých martýrov Ignáca, Donáta a Fortunáta, a udelil každému jednému v Kristu veriacemu, ktorý navštívi tento kostol odo dneška až do jedného roka a v deň výročia tohto posvätenia štyridsaťdňové odpustky podľa zvyčajnej cirkevnej formy. Juraj Lipaj, ostrihomský arcibiskup, vlastnou rukou. ne klenbu pokrývali ornamentálno – fi gurálne maľby z roku 1942, ktoré zhotovil Edmund Massányi, autor monumentálnej maľby Krista Kráľa žehnajúceho smolenickej farnosti na víťaznom oblúku. Terajšiu premaľbu klenbových polí a víťazného oblúka realizoval Jozef Drapka v roku 1981. Klenbu lode kostola zdobia okrem abstraktných rastlinných motívov aj dve fresky svätcov, ktoré sú umiestnené v plastických kvadriloboch. Obraz sv. Agnesy dali zhotoviť ľudia, ktorí boli zoskupení v pohrebnom spolku. Ďalší obraz sv. Vojtecha dali namaľovať miestni členovia spolku sv. Vojtecha. Celá klenba spočíva na vtiahnutých, dvakrát odstupňovaných prístených pilastroch. Ich čelá sú zdobenéimitáciou mramoru. Po celom obvode kostola sa tiahne vo vrchole zdvojená korunná fabiónová rímsa. Týmto usporiadaním sa docielilo veľmi prehľadného a jasne čitateľného priestoru.
V kostole sa nachádza celkom 6 oltárov. Pôvodne ich bolo viac a mali iné kompozičné zloženie a zasvätenie. Hlavný oltár nie je pôvodný. Vzácny rannobarokový, bohato figurálne a ornamentálne zdobený oltár s dvoma tabernákulami nahradili v roku 1893. Súčasný hlavný oltár je vystavaný v neogotickom slohu. Na retábule je umiestnená pôvodná ranobaroková socha Panny Márie. Z ikonografi ckého hľadiska je považovaná za typ: Kráľovná anjelov alebo Regina Hungariae. Dva čelné oltáre pred presbytériom majú rovnakú architektonickú stavbu a pochádzajú z polovice 17. storočia. Na ľavom oltári je v centre obraz venovaný usnutiu Panny Márie. Pravý oltár je zasvätený svätej Rodine. 
Bočné oltáre, ktoré sú vtiahnuté medzi postranné piliere sú z neskoršieho obdobia. Oltár sv. Jána Nepomuckého pochádza z roku 1751. Dal ho postaviť vnuk grófa Gabriela Erdődyho, smolenický zemepán Juraj Leopold. Oltár zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu pochádza z roku 1942. Nahradil oltár Ružencovej Panny Márie z 18. storočia. Postavil ho sochár Vavrinec Dunajský. Oltár Ukrižovania oproti južnému vchodu do kostola patrí medzi najstaršie. Pochádzaz prvej polovice 17. storočia. Dala ho postaviť rodina Počuchová, ktorú cisár Ferdinand II. povýšil v roku 1633 do zemianskeho stavu. Počuchovci sa stali príslušníkmi nižšej uhorskej šľachty a mali taktiež vlastný erb. Okrem tohto oltára dali postaviť aj kaplnku Panny Márie Karmelskej vo vinohradoch nad Neštichom. Pochovaní sú v krypte pod kostolom. Architektúra jestavbou veľmi podobná dvom predným oltárom. Najcennejšou časťouoltára je ústredný obraz s výjavom ukrižovania Krista. Olejomaľba na drevenej doske nesie stopy manierizmu a má zaujímavé figurálno architektonické pozadie.
Rannobaroková kazateľnica je situovaná na ľavom prístennom pilastri. Na pentagonálnom, bohato zdobenom rečnisku je v strede umiestnená socha žehnajúceho Krista medzi štyrmi evanjelistami s atribútmi. Volútový baldachýn je ukončený sochou sv. Michala archanjela. Drevený parapet rannobarokovej organovej empory zdobia olejomaľby štyroch západných cirkevných otcov – sv. Augustína, sv. Hieronyma, sv. Ambróza a sv. Gregora Veľkého. Pôvodný mechanický organ z roku 1841 s 11 registrami bol prestavaný na organ s pneumatickou traktúrou firmou Varhany Krnov v roku 1971. Organ má 894 píšťal. Jeho architektonická kompozícia je veľmi blízka dvom bočným oltárom pred víťazným oblúkom. Nad píšťalovým prospektom v štítovom nadstavci je umiestnená maľovaná kartuš s anjelmi nesúcimi erb Báthoryovcov. Pod organovou emporou sa nachádza kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii z roku 1942. Kaplnku z kameňa ako aj oltár postavil miestny murár Jozef Pavlačka. Najcennejšou umeleckou pamiatkou tejto kaplnky je ručne kovaná dekoratívna renesančná mreža.
Pod kostolom sú viaceré krypty. Pre miestnych farárov dal jednu začiatkom 18. storočia vybudovať biskup Jakub Jaslóczy, ktorého do nej aj pochovali v roku 1708. Ďalšiu si dala vybudovať zemianska rodina Počuchová, ktorá darovala kostolu aj oltár umučenia. Okná v presbytériu zdobí pôvodná renesančná výplň. Šesťuholníková výplň okien v lodi bola nahradená novodobou v 20. storočí. V kostole sa zachovala aj pôvodná kamenná dlažba pochádzajúca z viacerých slohových období. Z 18. storočia pochádzajú drevené vyrezávané lavice a taktiež obloženie stien v presbytériu. Spovedelnice
pochádzajú z 18. a 19. storočia. V lodi kostola, na jednom z pilastrov je umiestnený 6 m vysoký kríž s korpusom Ukrižovaného v nadživotnej veľkosti. V čase výstavby nového hlavného oltára bol umiestnený na čelnej stene presbytéria. Pod organovou emporou sa nachádza baroková socha Sedembolestenej Panny Márie, ktorá bola pôvodne umiestnená na oltári umučenia, keď ju preniesli zo smolenického špitála do kostola. Z obrazov je najvzácnejší obraz sv. Apolónie, ktorý je umiestnený nad južným vchodom do kostola. Na obraze nájdeme Erdödyovský erb aj s datovaním 1656. Obraz kostolu darovala grófka Lucia Pálffyová. K hodnotným dielam patrí súbor štrnástich olejomalieb krížovej cesty pochádzajúci od neznámeho autora. Zakúpený bol vo Viedni. Je kópiou svetoznámej krížovej cesty Jozefa Führicha, ktorú namaľoval v rokoch 1844 – 1846 pre kostol sv. Jána Nepomuckého vo Viedni. K najvzácnejšiemu mobiliáru patrí gotický ranogotický kalich zo 14. storočia. Nateraz je kostol živým cirkevným objektom. Hlavným sviatkom, ktorý sa viaže k farskému kostolu je 8. september – sviatok Narodenia Panny Márie.
Spracoval: Andrej Lančarič